Demokracia, spoločnosť a politika na medzivojnovom Slovensku

Cesta od deklarovania zásad demokracie k ich naplneniu v spoločnosti je behom na dlhé trate. Zhodnotiť jej úspešnosť alebo neúspešnosť možno zväčša s odstupom desaťročí a niekedy to trvá aj dlhšie. Inšpiratívnym príkladom takejto cesty bola dvadsaťročná existencia medzivojnovej Československej republiky, ktorej prischlo označenie „ostrov demokracie". V porovnaní s okolitými krajinami ním nepochybne aj bola. Ako každé budovateľské úsilie, aj prenášanie demokratických a republikánskych ideí do života spoločnosti aj tu narážalo na veľa problémov plynúcich z rôznorodých vnútropolitických i medzinárodných príčin. Ak rozmeníme na drobné veľkú a rozsiahlu tému vzťahu demokracia – spoločnosť – politika, dopracujeme sa k viacerým čiastkovým otázkam. Ako sa obyvateľstvo na Slovensku zžívalo s režimom parlamentnej demokracie, s budovaním občianskej spoločnosti? Ako reagovalo na prenikanie štruktúr politických strán do občianskej sféry? Čo signalizovali zásadné zmeny v republike na jeseň 1938 v stave demokracie? Podnety na zamyslenie nad týmito, ako aj nad ďalšími otázkami súvisiacimi s nastolenou témou prináša aktuálne číslo Forum Historiae