November 89. Medzník vo vývoji slovenskej spoločnosti a jeho medzinárodný kontext

Predkladaná publikácia sa usiluje priblížiť, ako sa jednotlivé sociálne vrstvy a skupiny či občianske iniciatívy a prúdy pred a po 17. novembri 1989 vzopäli a vytvorili mohutné občianske hnutie. Tento nástup vyústil do požiadavky radikálnych zmien v celom existujúcom spoločenskom systéme. Publikácia akcentuje vývoj na Slovensku najmä od roku 1988 (hoci v úvodnej štúdii sa vracia až do roku 1985) do polovice roku 1990. Vychádza zo širokého spektra spoločenskej aktivizácie, či už išlo o náboženské púte a pôsobenie skrytej cirkvi, vydanie publikácie ochranárov Bratislava/Nahlas, ochranu náboženských práv a slobôd počas sviečkovej manifestácie v marci 1988, snahy bývalého predstaviteľa spoločenských reforiem roku 1968 Alexandra Dubčeka o ich rehabilitáciu, ako aj aktérov tohto úsilia, zápas o všeobecné dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Zachytáva vznik nezávislých občianskych iniciatív a ich reakcie na následné schôdzky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe vo Viedni a Paríži, ako aj na „perestrojkovú“ politiku najvyššieho sovietskeho politika Michaila Gorbačova. V publikácii sa spomína nespokojnosť značnej časti obyvateľstva s politickými „rošádami“ vo vedení komunistickej strany a štátu, ktoré formálne vyhlasovalo veľkosť „spoločenskej prestavby“. Strácalo však svoje pozície, ktoré chcelo „upevniť“, keďže trvalo na nemennosti politického systému a platnosti základného normalizačného dokumentu, Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Odmietalo rehabilitáciu reformného úsilia roku 1968, čo paradoxne podporovala politika vedenia Sovietskeho zväzu o nezasahovaní do „vnútorných záležitostí krajín sovietskeho bloku“. Všetky tieto momenty sleduje úvodná štúdia Milana Zemku, pričom jej autor pokračuje charakteristikou celkového vnútropolitického vývoja po 17. novembri 1989 až do prvých slobodných parlamentných volieb v júni 1990. Pozornosť venuje meniacej sa politickej scéne a vzniku nových politických subjektov, voľbe ústavných činiteľov i vytvoreniu federálneho a národných parlamentov. V štúdii majú svoje miesto aj slovensko-české a česko-slovenské štátoprávne vzťahy.