Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie

O stredovekých mestách sa zvykne konštatovať, že boli cudzorodým prvkom na tele stredovekej spoločnosti. Na ich území neplatila klasická schéma usporiadania spoločenských vzťahov a závislosti. Osobná sloboda, možnosť voľného pohybu a právo disponovať so svojim majetkom umožňovala mešťanom komunikovať a pohybovať sa nielen vo svojom najbližšom okolí, ale aj ďaleko za hranicami vlastnej krajiny. Práve možnostiam komunikácie a stretnutí, ktoré poskytovali stredoveké mestá, je venovaná táto kolektívna monografia. Jej spoluautori z radov slovenských i zahraničných medievistov sa v jednotlivých kapitolách snažili postihnúť rôzne úrovne komunikácie v stredovekých mestách. Či už išlo o stretnutia na najvyššej úrovni s množstvom účastníkov, na ktorých sa rokovalo o dôležitých dynastických a mocenských otázkach, ktoré sprevádzali okázalé sprievodné akcie vzbudzujúce zaslúženú pozornosť domácich mešťanov ale aj zvedavcov zo širokého okolia. Mestá sa však pravidelne stávali miestom aj oveľa prozaickejších stretnutí, ktoré korenili v ich základnej hospodárskej funkcii trhových a obchodných centier. Popri tejto primárnej motivácii sa zhromaždenia väčšieho množstva ľudí využívali aj na vyhlasovanie súdnych rozhodnutí, rôznych kráľovských nariadení a dekrétov a ďalších dôležitých informácií lokálneho významu. Mestá resp. ich predstavitelia samozrejme komunikovali aj medzi sebou. Vyjadrovali si tak vzájomnú solidaritu, informovali sa o dianí v krajine a dohadovali sa
na spoločnom postupe v dôležitých hospodárskych i politických otázkach. Predstavitelia miest mali záujem najmä o dianie v centre krajiny na kráľovskom dvore. Vynakladali nemalé finančné prostriedky na posolstvá, ktorých hlavnou úlohou bolo komunikovať s vplyvnými hodnostármi na kráľovskom dvore, sledovať rokovania stavovských snemov a priebežne informovať vlastné mesto o dôležitých udalostiach a rozhodnutiach. Školenými komunikátormi boli najmä cirkevní hodnostári, ktorí pôsobili ako vyslanci panovníkov na susedných dvoroch i pri pápežskej kúrii. Komunikácia prebiehala aj vo vnútri miest, medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami či etnickými spoločenstvami. Ak sa prirodzená komunikácia zablokovala, dochádzalo k napätiu, ktoré niekedy vyústilo aj do násilných aktov. (z úvodu)