Číslo sa zameriava na terminologické a interpretačné otázky, ktoré sú kľúčové pri skúmaní kriminality v minulosti. Zdanlivo čisto teoretické problémy však zásadne prispievajú k dokumentovaniu a poznaniu vývojových zmien vo vnímaní, posudzovaní, trestaní a zdôvodňovaní kriminality. Na základe kvalitatívnej obsahovej analýzy dobových súdnych prameňov trestnej praxe, jazyka a terminológie úradnej i súkromnej korešpondencie, legislatívy, právnickej literatúry i náboženskej a politickej spisby, autori a autorky predstavujú kriminalitu nielen ako druh spoločenskej patológie, ale aj ako významný indikátor zmien v spoločnosti. Klasifikácie jednotlivých foriem viac i menej závažných deliktov, ako aj percepcia fenoménov úzko prepojených s kriminalitou – ako sú morálka, česť, násilie, spoločenská nebezpečnosť či verejné ohrozenie a verejný záujem – do značnej miery reflektujú meniace sa hodnoty a postoje spoločnosti k jednotlivým formám správania sa. Dozvieme sa napríklad o tom, ako špecifické podmienky a vojenská prítomnosť v pohraničí generovali vznik nového typu kriminality, alebo o legislatíve vzťahujúcej sa na fajčenie a konzumáciu alkoholu a v prípade fajčenia i o rôznych odôvodneniach reštrikcií podľa meniacich sa potrieb a priorít spoločnosti.