TÉMA TÉMA

Untitled Document

Historiografia sa vo všeobecnosti pomerne málo venuje priestoru, v ktorom sa udalosti odohrávali. Je zrejmé, že interakcie medzi politickými, hospodárskymi či sociálnymi javmi a životným prostredím, tvoria faktor, ktorý neraz viac ako čokoľvek iné ovplyvnil život človeka. Tomuto aspektu dejín sa v zahraničí už niekoľko desaťročí venuje systematická vedecká pozornosť v rámci odboru environmentálnych dejín. Hoci tento odbor nateraz nemá na Slovensku potrebné inštitucionálne a organizačné zázemie, environmentálne zameraný historický výskum sa realizuje aj u nás. V tomto čísle Forum Historiae ponúkame desať štúdií, ktoré sa venujú vzťahu človeka k prírode, vplyvu industrializácie na životné prostredie, prírodným parkom ako ukážkam „ideálnej krajiny", budovaniu cestnej sieti a jej vplyvu na krajinu a ďalším témam.

Forum Historiae 1/2017: Krajina, príroda a životné prostredie v minulosti
Zostavovatelia: Karol Hollý - Pavel Hronček
Preklady a jazyková úprava anglického jazyka: John Martin Kehoe, Jela Kehoe; Silvia Holéczyová a Jana Tomková (Your Choice - jazykové služby, s.r.o.); Petra Hollá
Jazyková korektúra: Katarína Prekopová
Obrázok na titulnej strane: William Wyld, Manchester from Kersal Moor (1852, výrez). Zdroj: royalcollection.org.uk
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Iveta Bohálová, Ján Botík, Michal Ďurčo, Ľudovít Hallon, Karol Hollý, Pavel Hronček, Mikuláš Huba, Peter Chrastina, Pavol Jakubec, Peter Jančura, Viktor Pál, Markéta Šantrůčková, Martin Turóci, Peter Urban
 
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2017

OBSAH OBSAH

« Späť

Zmena prostredia ako faktor inovatívnych a diskontuitných trendov v kultúre slovenských kolonistov na Dolnej zemi

Untitled Document
Ján Botík
Summary

Ján Botík: Changing Environment as a Factor in Innovative and Discontinuous Trends in the Culture of Slovak Colonists in the Great Hungarian Plain

After the expulsion of Ottomans from the territory of the Kingdom of Hungary and demarcating the so called Military Frontier region between the Kingdom of Hungary and the Ottoman Empire (1699-1718), approximately 40,000 Slovak families emigrated from Slovakia to the southern regions of Hungary over the course of the 18th century.  Most of them moved to the area of the Great Hungarian Plain (Alföld), which extends over the current regions of Hungary, Romania, Serbia and Croatia. The aim of this massive migration was to colonize the area of southern Hungary, which was significantly unpopulated, devastated and abandoned.

The most significant consequence of this migration was that Slovak colonists resettled from the mountainous environment of the Carpathians into the lowland environment of the Pannonian Basin. This change of environment meant they also had to adapt to the different ecological realities of their new surroundings. Within the adaptation process, the original cultural system of the Slovaks was significantly penetrated by innovative and discontinuous trends. First and most radically, this was reflected in the way that the Slovaks learnt the new, previously unknown construction methods and architectural principles of clay housing construction typical of the Pannonian Plain.

The adaptation process of the Slovak settlers was accompanied by a wide range of practices that connected the settlers to their new environment – the so-called rooting processes. Slovak colonists integrated into their new environment mainly through land ownership, as well as through settlements and their infrastructure - churches, rectories, schools, and graveyards. These objects built by a collective effort united the group of colonists and further strengthened their communal solidarity. Another practice related to the identification with the new environment is seen in the Slovak names given to the parts of the village, as well as to the streets and vast lands surrounding the villages.

Keywords

environment, Great Hungarian Plain, Pannonian Plain, colonists, rooting, innovation, adaptation, construction technologies, discontinuity

Bibliografická informácia

Ján Botík : Zmena prostredia ako faktor inovatívnych a diskontuitných trendov v kultúre slovenských kolonistov na Dolnej zemi. In Forum Historiae, 2017, roč. 11, č. 1. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

Prof. PhDr. Ján Botík, DrSc. (1938), je toho času emeritný profesor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Dlhodobo pôsobil v Ústave etnológie SAV v Bratislave (1967 – 1988) a v Slovenskom národnom múzeu v Martine a Bratislave (1989 – 2007). Vyštudoval odbor etnografia a folkloristika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Oblasťami jeho záujmu sú tradičná rodina, ľudová architektúra a bývanie, migračné štúdie, teória etnicity, kolektívne identity, etnické minority na Slovensku a zahraniční Slováci.
Absolvoval študijné pobyty v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Bulharsku, Argentíne, Spojených štátoch amerických a v Kanade.
Ján Botík je autorom a editorom dvoch desiatok odborných publikácií a približne dvoch stoviek vedeckých štúdií, článkov a recenzií bádateľských výsledkov.

Kontakt


ČLÁNKY VO FORUM HISTORIAE (PODĽA TÉMY) ČLÁNKY VO FORUM HISTORIAE (PODĽA TÉMY)