TÉMA
Tzv. „akademické" Dejiny Slovenska, ktorých prvý diel vyšiel roku 1986, venujú šľachte len niekoľko strán. Tie sa obmedzili len na najstrohejšie údaje a nesú zreteľnú pečať triedneho hľadiska chápania dejín, výrazne skresľujúceho skutočnosť. Tento stručný, ba možno povedať až povrchný obraz, ktorý plne akceptuje dobové ideologické požiadavky, však nevznikol ako výsledok riadneho a systematického výskumu. Zjednodušene možno povedať, že v tej dobe nebolo „moderné" – alebo „módne?" – zaoberať sa šľachtou, tak sa prebrali jednak zahraničné (najmä ideologické) vzory, alebo sčasti aj pozitivistické, sčasti aj romantické názory starších autorov, z ktorých sa filtrovali poznatky, zapadajúce do určeného obrazu. Od 90. rokov 20. storočia sa situácia výrazne zmenila. Medzi témy, ktoré sa dostali do pozornosti bádateľov, sa dostala aj problematika šľachty. Začali sa skúmať nielen otázky ich pôvodu, ale aj postavenia v dobovej spoločnosti, difereciácie, ich úlohy a vzťahy, dokonca sa pozornosť začala venovať aj otázkam každodenného života. Najnovším výsledkom výskumu šľachtického obyvateľstva a ich života v stredoveku a ranom novoveku je venované aktuálne číslo Forum Historiae.
Forum Historiae 2/2010: | Uhorská šľachta v stredoveku a novoveku |
Zostavovatelia: | PhDr. Tünde Lengyelová, CSc. |
Preklady do angličtiny: | Mgr. Blanka Szeghyová, PhD. |
Preklady do slovenčiny: | PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., Mgr. Diana Duchoňová, PhD. |
Obrázok na titulnej strane: | Uhorské šľachtické ženy zo Sedmohradska |
Grafická úprava: | Juraj Benko |
Autori: | Dr. Péter Dominkovits, Mgr. Diana Duchoňová, PhD., PhDr. Daniela Dvořáková, CSc., Doc. PhDr. Frederik Federmayer, PhD., Mgr. Anna Fundárková, PhD., M.A., PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc., Dr. Tibor Neumann PhD., Dr. Géza Pálffy, DSc., Dr. János J. Varga, DSc., akademik prof. dr. Attila Zsoldos, DSc. |
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2010 |
ČLÁNKY
Všedný a sviatočný deň v živote stredovekého šľachtica v neskorom stredoveku
Daniela Dvořáková
|
|
Summary Daniela Dvořáková: The Festive and Everyday Life of the Medieval Noble The church or liturgical calendar was the crucial factor that influenced differentiation between everyday and festive days in the whole Christian Europe. Religious service divided a day into separate sections; feasts of the church did the same within a year. The church calendar has an ultimate influence on the way how medieval men would spend their days. Although presence at worship depended mainly on the possibility to get to the church and to some extent also on individual devoutness, basically attendance at religious service on Sundays and during the principal church feasts celebrating major saints was compulsory. It is estimated there was over fifty feat days, not including Sundays. Sundays add further more than fifty days. For a noble, participation at the feat did not mean just a duty to attend worship. Principal feasts were connected with festive processions lasting sometimes several hours and offering great spectacular performance for the masses. Moreover, fasting as the means of cleansing the body preceded principal feasts. Church feasts therefore substantially affected also eating habits of a medieval man. Inherent part of the fast was not only prohibition of pleasures, dances, hunting, tournaments and sexual activities, but it also involved some other restrictions and regulations. However, days of such popular festivities and celebrations could not be positively counted as festive days, as they verged on commonplace reality and they rather represented everyday practice than a religious feast. A real church feast was perceived as a time for prayers and ostentatious performances that were extremely popular in the Middle Ages. KeywordsKingdom of Hungary, high and late middle ages, nobility, everyday life, perception of time, piety and festivities |
|
Bibliografická informácia Daniela Dvořáková
: Všedný a sviatočný deň v živote stredovekého šľachtica v neskorom stredoveku. In Forum Historiae, 2010, roč. 4, č. 2. ISSN 1337-6861. |
O AUTOROVI
PhDr. Daniela Dvořáková, CSc. je samostatnou vedeckou pracovníčkou Historického ústavu SAV v Bratislave. Venuje sa obdobiu neskorého stredoveku, životu na kráľovskom i šľachtických dvoroch. Je autorkou mnohých vedeckých štúdií a článkov doma i v zahraničí a monografií Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Sonda do života stredovekého uhorského šľachtica s osobitným zreteľom na územie Slovenska. Budmerice: Rak, 2003, 528 s.; Kôň a človek v stredoveku. K spolužitiu človeka a koňa v Uhorskom kráľovstve. Budmerice: Rak, 2007, 293 s.