« Späť

Úvod: Medzi vedou a politikou - večná dilema histórie?

Untitled Document

Gabriela Dudeková

Cieľom aktuálnej témy nášho Fóra je diskusia o večnej dileme histórie, ktorej od svojho vzniku bola - a aj v súčasnosti stále zostáva - vystavená.

Má byť (a môže vôbec byť) história nezávislou a spoločensky nezainteresovanou vedou? Do akej miery má história slúžiť spoločenskej objednávke?

Je možné zbaviť sa nánosu rôznych ideológií pri interpretovaní dejín? Kto má právo rozhodovať a určovať, ako sa majú interpretovať konkrétne historické javy a osobnosti? Má právo zasahovať do tohto procesu laik?

Prečo politici nevyhnutne potrebujú využívať historickú argumentáciu pri presadzovaní svojich politických cieľov a prestanú s tým niekedy?

Kde sú teda hranice medzi vedou a politickým využívaním či dokonca zneužívaním histórie? Kde končí objektívna veda a kde začína byť história „slúžkou politiky"?

 Tieto a celý rad ďalších otázok vyvoláva dejepisectvo už niekoľko stáročí. Historická skúsenosť i prítomnosť, v ktorej žijeme, nás učí, že kým zostane oficiálna interpretácia spoločnej minulosti súčasťou vytvárania a posilňovania spoločnej identity príslušníkov štátoprávnych celkov (medzi ktoré patrí Slovenská republika, rovnako ako Európska únia), bude sa od historiografie žiadať aj to, aby plnila funkciu sprostredkovateľa historických faktov a argumentov na cielené budovanie historickej pamäti. Rovnaká funkcia sa bude prisudzovať dejepisu – priamemu nástroju formovania hodnotového sveta mladej generácie. Netreba pripomínať, že každý režim má záujem budovať vlastný pozitívny obraz, a to nielen obraz o krajine resp. štáte, ale aj o svojich elitách a ideových resp. ideologických orientáciách. A to v súčasnosti, i pri interpretovaní vlastnej minulosti.

 Impulzom k debate, ktorú chceme vyvolať, neboli všeobecné otázky o objektivite vedy, či úvahy o filozofii dejín.  Viedla nás k tomu konkrétna akcia časti európskej historickej obce, ktorá vo svojom apele Výzva z Blois z 28. októbra 2008 protestovala voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Za najnegatívnejšie považovali autori Výzvy nielen zásahy politiky do slobody výskumu, ale formu, akou sa o to usiluje: zákona s možnosťou sankcií. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

Napriek tomu, že pod Výzvou z Blois figurujú momentálne podpisy troch historikov zo Slovenska, k tejto téme sa nerozprúdila prakticky žiadna debata. Ohlas nenašla ani priama iniciatíva Eleny Mannovej v rámci Slovenskej historickej spoločnosti v novembri 2008. Boli by sme radi, keby sa naše Fórum stalo priestorom pre vecnú a nekonfrontačnú diskusiu na túto stále aktuálnu tému.

Ako úvod do diskusie uverejňujeme slovenský preklad Výzvy z Bloisštúdiu Michala Kšiňana, charakterizujúcu situáciu vo Francúzsku, ktorá Výzve predchádzala, ako aj s tým spojené reakcie a diskusie.

Zaujímavým apelom bol tiež článok Timothy Gartona Asha o cieľoch Výzvy z Blois a s tým spojených aktivít, uverejnený vo viacerých európskych denníkoch (v angličtine v The Gardian) v poľštine v denníku Gazeta Wyborcza). Následný komentár respektíve zhodnotenie dosahu Výzvy z Blois uverejnil v januári 2009 Pierre Nora, predseda spoločnosti Liberté pour l´histoire (Sloboda pre históriu), ktorá celú akciu iniciovala (toto oficiálne stanovisko je dostupné tu).

Veríme, že Vás podnietia k tomu, aby ste aj Vy vyjadrili svoj názor

 stiahni vo formáte PDF 

Autor Autor

Untitled Document

Mgr. Gabriela Dudeková, PhD. je samostatnou vedeckou pracovníčkou Historického ústavu SAV. Špecializuje sa na sociálne dejiny územia Slovenska v 19. a 20. storočí, osobitne na dejiny sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky, dejiny rodových vzťahov a sociálne pozadie prvej svetovej vojny. Okrem syntézy dejín prvej svetovej vojny na Slovensku (2008) sa v poslednom čase spolupodieľala na edícii prameňov k prvej svetovej vojne (2012), je spoluautorkou a editorkou publikácií Na ceste k modernej žene. Kapitoly z dejín rodových vzťahov na Slovensku (2011), Medzi provinciou a metropolou: Obraz Bratislavy v 19. a 20. storočí (2012). Spolu s T. Lengyelovou editovala číslo časopisu Forum Historiae na tému Premeny rodiny v dejinách Uhorska a Slovenska (1/2012). V rámci medzinárodného projektu o vzájomných slovensko-maďarských stereotypoch v dejinách (2011 – 2012) bola jeho garantkou za slovenskú stranu (za Historický ústav SAV) a je editorkou tohto čísla časopisu Forum Historiae.

 


všetky témy všetky témy

Untitled Document
Forum Historiae

Po zverejnení prílohy denníka SME nazvanej nevábne „Slovenská veda chradne a práchnivie" koncom augusta 2016 sa v akademických kruhoch viditeľne zintenzívnila diskusia o stave slovenskej vedy, o jej hodnotení a financovaní. Viacero, predovšetkým humanitných a spoločenských vedcov, ktorí z analýzy denníka SME – a treba podotknúť nie celkom oprávnene – vychádzali najhoršie, zareagovali hlavne v tlačených ale aj v audiovizuálnych médiách. Obzvlášť zapálene prebiehala diskusia (v individuálnej rovine) na sociálnych sieťach. Našťastie sa podarilo vyvrátiť časť nesprávnych či skreslených tvrdení o slovenskej vede, avšak z tejto debaty vystali nové problémy a  otázky, ktoré  by nemali zostať bez reakcie.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Impulzom k nastolenej diskusii je Výzva z Blois z 28. októbra 2008, v ktorom časť európskej historickej obce protestuje voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Historik nežije v slonovinovej veži dokonale neutrálnej vedy. Jeho práca je konfrontovaná so „spoločenskou objednávkou", ktorá sa prejavuje v rôznych podobách. Aká je spoločenská objednávka voči slovenskej historiografii dnes a kto je hlavným „objednávateľom"? K čomu vôbec potrebuje dnešný človek dejiny? Na druhej strane, k akým výzvam a impulzom zvonku by sa slovenská historiografia nemala obracať chrbtom a aké miesto tu zohráva nové médium: internet?

 

» ĎALEJ