TÉMA TÉMA

Untitled Document

Tzv. „akademické" Dejiny Slovenska, ktorých prvý diel vyšiel roku 1986, venujú šľachte len niekoľko strán. Tie sa obmedzili len na najstrohejšie údaje a nesú zreteľnú pečať triedneho hľadiska chápania dejín, výrazne skresľujúceho skutočnosť. Tento stručný, ba možno povedať až povrchný obraz, ktorý plne akceptuje dobové ideologické požiadavky, však nevznikol ako výsledok riadneho a systematického výskumu. Zjednodušene možno povedať, že v tej dobe nebolo „moderné" – alebo „módne?" – zaoberať sa šľachtou, tak sa prebrali jednak zahraničné (najmä ideologické) vzory, alebo sčasti aj pozitivistické, sčasti aj romantické názory starších autorov, z ktorých sa filtrovali poznatky, zapadajúce do určeného obrazu. Od 90. rokov 20. storočia sa situácia výrazne zmenila. Medzi témy, ktoré sa dostali do pozornosti bádateľov, sa dostala aj problematika šľachty. Začali sa skúmať nielen otázky ich pôvodu, ale aj postavenia v dobovej spoločnosti, difereciácie, ich úlohy a vzťahy, dokonca sa pozornosť začala venovať aj otázkam každodenného života. Najnovším výsledkom výskumu šľachtického obyvateľstva a ich života v stredoveku a ranom novoveku je venované aktuálne číslo Forum Historiae.

Forum Historiae 2/2010: Uhorská šľachta v stredoveku a novoveku
Zostavovatelia: PhDr. Tünde Lengyelová, CSc.
Preklady do angličtiny: Mgr. Blanka Szeghyová, PhD.
Preklady do slovenčiny: PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., Mgr. Diana Duchoňová, PhD.
Obrázok na titulnej strane: Uhorské šľachtické ženy zo Sedmohradska
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Dr. Péter Dominkovits, Mgr. Diana Duchoňová, PhD., PhDr. Daniela Dvořáková, CSc., Doc. PhDr. Frederik Federmayer, PhD., Mgr. Anna Fundárková, PhD., M.A., PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc., Dr. Tibor Neumann PhD., Dr. Géza Pálffy, DSc., Dr. János J. Varga, DSc., akademik prof. dr. Attila Zsoldos, DSc.
 
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2010

ČLÁNKY ČLÁNKY

« Späť

Šľachta uhorskej metropoly v pomoháčskom období (Archontologicko-genealogický náčrt problematiky)

Untitled Document
Frederik Federmayer
Summary

Frederik Federmayer: Nobility of the Metropolis of Kingdom of Hugary after the Battle of Mohács. (An Archontological and Genealogical Perspective)

The research of nobility and lives of nobles in the Hungarian metropolis after the battle of Mohács has been rather neglected. The paper attempts to give a basic outline of the problem mainly from a genealogical and partly from an archontological perspective.
The choice of Pressburg (present day Bratislava) is not accidental. Community of nobles in early modern Pressburg was quite numerous. The primary reason stemmed from the fact that after the battle of Mohács in 1526 important royal and governmental offices moved into the town. From the great part, officials and civil servants of the offices were nobles descending from old noble and aristocratic families, but increasingly also from new "armalist" families. The second noticeable group of nobility in Pressburg was represented by local burgher elite. Prominent burghers of Pressburg were almost massively nobilitated from the last third of the 16th century. This was an accompanying sign of markedly successful social emancipation of elite burgher families. While before 1550 just few nobles were members of the town council, after 1600 almost all of the councillors were nobles. The situation was much the same during the 17th and 18th centuries. It was not only members of Pressburg self-governmental offices who became nobles, but gradually also families of local successful merchants, intellectuals and prominent artisans were nobilitated.
The author divides nobility of Pressburg into four groups according to their character of residence in the Hungarian metropolis. Firstly, it was the group of nobles living there permanently for a significant part of their lifetime, even for several generations. The second was the group of permanent, but short-termed residents, whose residence in the metropolis was connected to the tenure of their office. Third was the group of temporary residents, usually nobles and aristocrats, who during season would stay in their houses in Pressburg, though normally lived in their countryside mansions. Lastly, occasional residents who would visit and stay in the metropolis only during some special occasions. It is important to note that Pressburg in feudal times as ever before comprised of two independent entities – the royal part represented by the castle and the settlement around it, and free royal town of Pressburg. The division was reflected also in the structure of Pressburg nobility.

Bibliografická informácia

Frederik Federmayer : Šľachta uhorskej metropoly v pomoháčskom období (Archontologicko-genealogický náčrt problematiky). In Forum Historiae, 2010, roč. 4, č. 2. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

Doc. PhDr. Frederik Federmayer, PhD. pedagogicky pôsobí na Katedre archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa predovšetkým heraldikou, genealógiou a archontológiou v období raného novoveku. Je autorom množstva vedeckých štúdií a monografie Rody starého Prešporka. Genealogický rozbor obyvateľstva a topografia mesta podľa súpisu z roku 1624. Bratislava - Pressburg – Pozsony : Monada atelier 2003. 367 s.
 


ČLÁNKY AUTORA VO FORUM HISTORIAE ČLÁNKY AUTORA VO FORUM HISTORIAE