« Späť

Seminár Zákony o pamäti

Untitled Document

Michal Kšiňan

CEFRES (Francúzske výskumné centrum sociálnych vied) v spolupráci s Ústavom pro soudobé dějiny Akademie věd Českej republiky zorganizoval 29. novembra 2010 medzinárodný seminár s názvom Zákony o pamäti. Jeho cieľom bolo zamyslieť sa nad otázkami motívov schvaľovania zákonov týkajúcich sa pamäti a histórie, používaným slovníkom, aký by mal byť postoj vedcov z oblasti spoločenských vied k tejto otázke, či tieto zákony obmedzujú slobodu slova atď.

Diskusia nadväzovala na konferenciu organizovanú ÚSD AV ČR z októbra 2010, na ktorej nebolo dostatok priestoru venovať sa týmto otázkam, ale bola aj reakciou na aktivity smerujúce k prijatiu zákona o treťom odboji v ČR.F[1]F Seminár, ktorý vznikol z iniciatívy riaditeľky CEFRESu Françoise Mayerovej, prebiehal v češtine a slovenčine si dal za cieľ porovnať skúsenosti s legislatívnym poňatím historického dedičstva z niekoľkých krajín konkrétne z Nemecka (Muriel Blaive), Českej republiky (Michal Kopeček, Tomáš Bursík), Francúzska (David Emler), Poľska (Nicolas Maslowski) a Slovenska (Michal Kšiňan). Týmto spôsobom otvoril komparatívnu dimenziu problematiky.

Seminár, ktorý moderovala Françoise Mayerová, sa dá rozdeliť na tri časti. V prvej mali pozvaní vedci prezentovať svoj pohľad na spomenuté otázky v jednotlivých krajinách. Keďže na príspevok mali vyhradených 10 min., svoje názory mohli iba stručne načrtnúť. Potom nasledovala živá diskusia, do ktorej najčastejšie zasahoval politik, novinár a bývalý disident Petr Uhl, ale aj mnohí iní učastníci. Seminár zhrnuli riaditeľ ÚSD AV ČR Oldřich Tůma a francúzsky sociológ Georges Mink (CEFRES).

Seminár si kládol za cieľ skôr otvoriť viacero otázok, ako na ne ponúknuť definitívne odpovede. Cieľom bolo aj hľadanie ďalších smerov a orientácii, ktorými by sa mohla spoločenská diskusia uberať.

Zvukové záznamy všetkých príspevkov, ako aj celú diskusiu nájdete sprístupnenú na tejto internetovej adrese: http://cefres.hypotheses.org/1



[1] K diskusii pozri textový prepis televíznej relácie ČT 24 Historie.cs (eu): Odboj třetí – protikomunistický. HUhttp://www.ct24.cz/textove-prepisy/historie-cs-eu/23833-odboj-treti-protikomunisticky/UH  a Historie, služka politiky?

HUhttp://www.ct24.cz/textove-prepisy/historie-cs-eu/106359-historie-sluzka-politiky/UH citované 23. 2. 2011. 

 stiahni vo formáte PDF 

Autor Autor

Untitled Document

Mgr. Michal Kšiňan, MAS., PhD. obhájil dizertačnú prácu na Université Paris 1 Panthéon Sorbonne a v Historickom ústavu SAV, kde aj momentálne pôsobí. Publikoval viacero článkov o M. R. Štefánikovi, ale aj o francúzskej historiografii či identitách. Je autorom knihy Milan Rastislav Štefánik (2012), zostavovateľom publikácie Komunisti a povstania. Communists and Uprisings (2012) a spoluautorom kniny La mémoire conservée du général Milan Rastislav Štefánik dans les archives du Service historique de la Défense (2008), ktorej slovenský preklad vyšiel v roku 2009. Získal viacero štipendií a ocenení, medzi ínými aj prestížnu cenu Študentská osobnosť Slovenska, cena prezidenta SR za rok 2011.

Viac: http://www.history.sav.sk/cv/
ksinan_michal.pdf


všetky témy všetky témy

Untitled Document
Forum Historiae

Po zverejnení prílohy denníka SME nazvanej nevábne „Slovenská veda chradne a práchnivie" koncom augusta 2016 sa v akademických kruhoch viditeľne zintenzívnila diskusia o stave slovenskej vedy, o jej hodnotení a financovaní. Viacero, predovšetkým humanitných a spoločenských vedcov, ktorí z analýzy denníka SME – a treba podotknúť nie celkom oprávnene – vychádzali najhoršie, zareagovali hlavne v tlačených ale aj v audiovizuálnych médiách. Obzvlášť zapálene prebiehala diskusia (v individuálnej rovine) na sociálnych sieťach. Našťastie sa podarilo vyvrátiť časť nesprávnych či skreslených tvrdení o slovenskej vede, avšak z tejto debaty vystali nové problémy a  otázky, ktoré  by nemali zostať bez reakcie.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Impulzom k nastolenej diskusii je Výzva z Blois z 28. októbra 2008, v ktorom časť európskej historickej obce protestuje voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

» ĎALEJ

Untitled Document
Forum Historiae

Historik nežije v slonovinovej veži dokonale neutrálnej vedy. Jeho práca je konfrontovaná so „spoločenskou objednávkou", ktorá sa prejavuje v rôznych podobách. Aká je spoločenská objednávka voči slovenskej historiografii dnes a kto je hlavným „objednávateľom"? K čomu vôbec potrebuje dnešný človek dejiny? Na druhej strane, k akým výzvam a impulzom zvonku by sa slovenská historiografia nemala obracať chrbtom a aké miesto tu zohráva nové médium: internet?

 

» ĎALEJ