E-knihy

« Späť

Mao a Buddha: náboženská politika voči tibetskému budhizmu v Číne

E-kniha

Obsah

Summary

Fulltext

Martin Slobodník

Vydavateľ
Chronos
Miesto vydania
Bratislava
Rok vydania
2007
ISBN
978-80-89027-23-1

Cieľom knihy je analýza náboženskej politiky (čín. cung-ťiao čeng-cche 宗教政策) voči tibetskému buddhizmu v Čínskej ľudovej republike (ČĽR). Pod náboženskou politikou rozumiem súbor programových politických dokumentov, zákonov, nariadení a vyhlášok formulovaných orgánmi štátu a orgánmi Komunistickej strany Číny (KSČ) a ich praktickú implementáciu vo vzťahu k tibetským veriacim (mníchom i laikom). Cieľom náboženskej politiky je regulovať rozličné aspekty individuálnych i kolektívnych prejavov viery v súlade s ideologickými východiskami a záujmami politickej moci. V centre môjho záujmu je obdobie od roku 1949, keď bola ČĽR založená a náboženská politika prešla komplikovaným vývojom. O postavení jednotlivých náboženských spoločenstiev (a v tomto kontexte aj vyznávačov tibetského buddhizmu) po roku 1949 platí tvrdenie čínskeho autora (Che 2006: 41), ktorý vo vzťahu k buddhistom konštatuje, že „osud Dharmy vždy nasledoval osud krajiny" (čín. fa-jün tou suej kuo-jün čuan 法运都随国运转): zásadné zmeny politického kurzu čínskeho vedenia od roku 1949 až do súčasnosti viedli k modifiácii teoretických východísk a významne poznačili aj praktickú realizáciu náboženskej politiky a postavenie náboženských spoločenstiev, keď v priebehu takmer šesťdesiatich rokov možno vymedziť jednak fázy aktívneho potláčania náboženstva ako aj obdobia tolerovania náboženstva.5 Interpretácia zmien v náboženskej politike ako takej a aj špeciálne voči tibetskému buddhizmu je možná len v kontexte vnútropolitického vývoja v Číne. Chcel by som sa vyhnúť pomerne častému nedostatku v prácach venovaných politickému, ekonomickému a spoločenskému vývoju v Tibete, ktorých autori vnímajú túto problematiku izolovane a neberú do úvahy širší kontext politického a ekonomického vývoja v ČĽR. Diachronická analýza náboženskej politiky (vrátane inštitucionálneho prostredia – t. j. vytvárania štátnych a straníckych orgánov, do kompetencie ktorých táto oblasť patrí) voči Tibetu po roku 1949 umožní stanoviť jej podrobnú periodizáciu.