TÉMA TÉMA

Untitled Document

Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia nastúpili všetky krajiny v sovietskej sfére vplyvu cestu k pretvoreniu vidieka a poľnohospodárstva podľa sovietskeho modelu. Jeho násilné aplikovanie sprevádzala v Československu masová perzekúcia roľníkov a ich rodín. Vládnuci režim obhajoval svoje konanie voči nim „vyššími záujmami", jeho zmyslom však bola v prvom rade snaha o podriadenie si celej spoločnosti, v ktorej nebol priestor pre samostatne hospodáriaceho roľníka. Nástrojom tejto „prestavby" sa stali kolektívne poľnohospodárske výrobné organizácie, v Československu pomenované jednotné roľnícke družstvá. Cieľom predkladaného čísla Forum Historiae je upriamiť pozornosť na politický, ekonomický i spoločenský rozmer kolektivizácie ako fenoménu hospodárskych dejín, ktorý zasiahol a hlboko poznačil (nielen) slovenskú spoločnosť.

Forum Historiae 1/2016: (De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie
Zostavovatelia: Martina Fiamová
Preklad z/do angličtiny: Jela Kehoe
Jazyková úprava angličtiny: John Martin Kehoe
Jazyková redaktorka (slovenský jazyk): Katarína Prekopová
Jazyková redaktorka (český jazyk): Jan Hanzlík
Obrázok na titulnej strane: Letecký záber na vidiecku krajinu (1950, kataster Veľké Ripňany, okr. Topoľčany). Výrez z ortofotomapy (zdroj: http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/).
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Viera Hlavová, Lukáš Novotný, József Ö. Kovács, Jiří Pernes, Katarína Popelková, Miroslav Sabol, Peter Slavkovský, Radek Soběhart, Jiří Urban, Marína Zavacká
 
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2016

OBSAH OBSAH

« Späť

Malokarpatské vinobranie v 70. rokoch 20. storočia - socialistický sviatok kolektivizovaného poľnohospodárstva

Untitled Document
Katarína Popelková
Summary

POPELKOVÁ, Katarína: The Small-Carpathian Grape Harvest Festival in the 1970s – a Socialist Holiday of Collectivised Agriculture

The annual public urban festival called the grape harvest festival, which was created in the 1930s as a marketing event aimed at supporting the sale of Small-Carpathian wines, was restored in 1958 after a period of recession during World War II. Following the Communist coup in Czechoslovakia in 1948, the ruling regime suppressed the original aim of the restored festival. After some formal and conceptual adjustments, the common and popular form of urban festivity became a means for the promotion of collectivised agriculture and the presentation of the successes of the socialist regime. The conceptual background of the three-day event moved from ritual-staged allegoric scenes referring to the traditional work habits of wine-growers to a manifestation form celebrating the work of socialist farmers. The thoroughly organised Sunday manifestation of workers marching down the main street of the town with political slogans, in front of a stand with state and Communist functionaries watching them, and the images on allegorical cars presented and celebrated the achievements of socialism. The same objective, but with a looser structure and contents reminiscent of traditional regional grape harvest festivals, was pursued by the festive part of the parade and by elements of the public entertainment forming the programme of the grape harvest festival. During the period 1958–1989, Small-Carpathian grape harvest festivals were organised regularly on an annual basis. The course of these festivals and the contents, controlled by the ruling regime, were reproduced with ritual consistency and programmatically focused on promoting the socialist regime. With respect to the reference period it can therefore be considered a socialist holiday.

Keywords

Collectivisation of agriculture, Small-Carpathian region, Urban festival, Grape harvest festival, Socialist holiday, Wine-growing town, Slovakia

Bibliografická informácia

Katarína Popelková : Malokarpatské vinobranie v 70. rokoch 20. storočia - socialistický sviatok kolektivizovaného poľnohospodárstva. In Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

PhDr. Katarína Popelková, CSc. (nar. 1965) etnologička, samostatná vedecká pracovníčka Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Absolvovala odbor národopis na Katedre etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1987, odkedy pracuje v Ústave etnológie SAV. Jej bádateľský záujem sa v súčasnosti sústreďuje na štúdium spoločnosti Slovenska prostredníctvom etnografického skúmania podôb a funkcií sviatkov. Venuje sa predovšetkým mestským sviatkom a sviatkovému zákonodarstvu v Slovenskej republike z hľadiska úloh, ktoré sviatky plnia ako politický nástroj. Ďalšími jej odbornými témami sú transformačné procesy v postsocialistickom mestskom vinohradníctve, kultúrne a ekonomické aspekty regionálneho rozvoja, problematika etnických stereotypov, dejín etnológie a urbánneho štúdia v etnológii. Je autorkou vyše štyroch desiatok vedeckých štúdií, autorkou vedeckej monografie a spoluautorkou devätnástich vedeckých a odborných monografií.