TÉMA TÉMA

Untitled Document

Cesta od deklarovania zásad demokracie k ich naplneniu v spoločnosti je behom na dlhé trate. Zhodnotiť jej úspešnosť alebo neúspešnosť možno zväčša s odstupom desaťročí a niekedy to trvá aj dlhšie. Inšpiratívnym príkladom takejto cesty bola dvadsaťročná existencia medzivojnovej Československej republiky, ktorej prischlo označenie „ostrov demokracie". V porovnaní s okolitými krajinami ním nepochybne aj bola. Ako každé budovateľské úsilie, aj prenášanie demokratických a republikánskych ideí do života spoločnosti aj tu narážalo na veľa problémov plynúcich z rôznorodých vnútropolitických i medzinárodných príčin. Ak rozmeníme na drobné veľkú a rozsiahlu tému vzťahu demokracia – spoločnosť – politika, dopracujeme sa k viacerým čiastkovým otázkam. Ako sa obyvateľstvo na Slovensku zžívalo s režimom parlamentnej demokracie, s budovaním občianskej spoločnosti? Ako reagovalo na prenikanie štruktúr politických strán do občianskej sféry? Čo signalizovali zásadné zmeny v republike na jeseň 1938 v stave demokracie? Podnety na zamyslenie nad týmito, ako aj nad ďalšími otázkami súvisiacimi s nastolenou témou prináša aktuálne číslo Forum Historiae.

Forum Historiae 1/2010: Demokracia, spoločnosť a politika na medzivojnovom Slovensku
Zostavovatelia: Jaroslava Roguľová
Preklady do angličtiny: Matej Hanula
Obrázok na titulnej strane: Ján Halaša, Vysoká politika (1942)
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Valerián Bystrický, Ľudovít Hallon, Matej Hanula, Ľubica Kázmerová, Vladimír Krivý, Michal Kšiňan, Linda Osyková, Jaroslava Roguľová, Milan Zemko
 
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2010

OBSAH OBSAH

« Späť

Ľudové peňažníctvo ako nástroj hospodárskej politiky agrárnej strany na Slovensku 1918 - 1938

Untitled Document
Ľudovít Hallon
Summary

Ľudovít Hallon: Popular Banking as an Economic Policy Instrument of the Agrarian Party in Slovakia from 1918 until 1938

Popular bank-industry of the inter-war period emerged as the most stable part of the credit system in Slovakia an even in the whole Czechoslovak Republic. It was a safe haven of financial system especially during the uncertain times of the Great Depression. An important advantage was the high level of the popular bank-industry in the Czech lands which was an example for Slovakia. It helped to implement the modern structure of bank-industry in four basic types of institutions: credit cooperatives, Peasant Mutual Offices, municipal savings banks and trade credit houses. The situation in Slovakia was the same as in the Czech lands – the significant part of the popular bank-industry emerged as a result of the activities of the agrarian political movement (Agrarian Party). It was a segment of the popular financial houses net comprised from credit cooperatives and Peasant Mutual Offices which played a key role in the developed economic system of the mentioned political party. Successful economic expansion of the popular bank-industry and its economic, administrative, political and economic advantages enabled the Slovak wing of the Agrarian Party to extent its influence in financial sector at the expanse of the most significant commercial banks. In the 1930s, they started their push in Slovakia and their central offices – Central Cooperative and the Union of the Peasant Mutual Offices – gained control over strategic positions in the credit system. They crossed the border of popular bank-industry and got their capital into several commercial banks and with their help they started the capital expansion to the business sector. This process had strengthened the political and economic positions of the Agrarian Party in Slovakia. On the other hand, it also contributed to the stabilization of the credit system and enabled the Slovak finance capital to expand once again. Among the personalities responsible for this trend were representatives of the economic groups close to the Agrarian party and most significantly representatives of the Slovak wing of the party under the leadership of multiple minister and later prime minister of the Czechoslovak Republic Milan Hodža. He used the successful growth of the popular bank-industry and especially Peasant Mutual Offices – whose foundation he inspired – for implementation of his long-time plan of strong financial centre for financing of the agrarian sector in Slovakia. His plans were accomplished only partially. The idea of a Peasant Bank was enforced only by the new regime after 1938 but under completely different economic and political conditions and with totally different intentions.

Bibliografická informácia

Ľudovít Hallon : Ľudové peňažníctvo ako nástroj hospodárskej politiky agrárnej strany na Slovensku 1918 - 1938. In Forum Historiae, 2010, roč. 4, č. 1. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

PhDr. Ľudovít Hallon, DrSc. pracuje ako vedúci vedecký pracovník v Historickom ústave SAV, je vedúcim Oddelenia dejín vedy a techniky. Zaoberá sa dejinami hospodárstva a techniky na Slovensku a v strednej Európe v prvej polovici 20. storočia. Napísal monografie Industrializácia Slovenska 1918 – 1938. Rozvoj alebo úpadok? (Bratislava 1995), Firma Pittel a Brausewetter v dejinách Slovenska: priekopník betónového staviteľstva z Bratislavy. (Bratislava 2014), Slovensko v hospodárskom priestore Nemecka 1939 – 1945 (Bratislava 2015) a je spoluautorom monografií Chronológia dejín vied a techniky na Slovensku (Bratislava 2006, spoluautori Anna Falisová, Tibor Morovics) a Tatra banka v zrkadle dejín (Bratislava 2007, spoluautor Roman Holec), Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska (Bratislava 2011, spoluautor Miroslav Londák), Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944-1948 (Bratislava 2011, spoluautorom je Miroslav Sabol a Anna Falisová), Kauza Karvaš (Bratislava 2014, spoluautorom je Michal Schvarc). Je autorom mnohých kapitol v monografiách a vedeckých štúdií doma a v zahraničí.


KNIHY AUTORA V E-KNIŽNICI KNIHY AUTORA V E-KNIŽNICI