TÉMA
Cesta od deklarovania zásad demokracie k ich naplneniu v spoločnosti je behom na dlhé trate. Zhodnotiť jej úspešnosť alebo neúspešnosť možno zväčša s odstupom desaťročí a niekedy to trvá aj dlhšie. Inšpiratívnym príkladom takejto cesty bola dvadsaťročná existencia medzivojnovej Československej republiky, ktorej prischlo označenie „ostrov demokracie". V porovnaní s okolitými krajinami ním nepochybne aj bola. Ako každé budovateľské úsilie, aj prenášanie demokratických a republikánskych ideí do života spoločnosti aj tu narážalo na veľa problémov plynúcich z rôznorodých vnútropolitických i medzinárodných príčin. Ak rozmeníme na drobné veľkú a rozsiahlu tému vzťahu demokracia – spoločnosť – politika, dopracujeme sa k viacerým čiastkovým otázkam. Ako sa obyvateľstvo na Slovensku zžívalo s režimom parlamentnej demokracie, s budovaním občianskej spoločnosti? Ako reagovalo na prenikanie štruktúr politických strán do občianskej sféry? Čo signalizovali zásadné zmeny v republike na jeseň 1938 v stave demokracie? Podnety na zamyslenie nad týmito, ako aj nad ďalšími otázkami súvisiacimi s nastolenou témou prináša aktuálne číslo Forum Historiae.
| Forum Historiae 1/2010: | Demokracia, spoločnosť a politika na medzivojnovom Slovensku |
| Zostavovatelia: | Jaroslava Roguľová |
| Preklady do angličtiny: | Matej Hanula |
| Obrázok na titulnej strane: | Ján Halaša, Vysoká politika (1942) |
| Grafická úprava: | Juraj Benko |
| Autori: | Valerián Bystrický, Ľudovít Hallon, Matej Hanula, Ľubica Kázmerová, Vladimír Krivý, Michal Kšiňan, Linda Osyková, Jaroslava Roguľová, Milan Zemko |
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2010 | |
OBSAH
K vnútropolitickým zdrojom pádu parlamentnej demokracie a rozkladu občianskej spoločnosti na Slovensku po 6. októbri 1938
Milan Zemko | |
Summary Milan Zemko: Domestic Causes of the Fall of the Parliamentary Democracy and the Collapse of the Civic Society in Slovakia after October 6, 1938 The study tries to show common Czechoslovak reasons for crisis of the democratic regime after the Munich agreement on September 30, 1938 as well as some Slovak specifics in this matter. As for the Slovak specifics, one can see them in an dominant position of Hlinka´s Slovak People´s Party, an Catholic-conservative party with a tendency to authoritative stile of a government a long time before Munich, a weak position of the former dominant Czechoslovak parties (first of all Agrarians and Social Democrats) and a state of Slovak society in after-Munich time. The Slovak society was afraid of territory ambitions of Hungary and Poland and, on the other side, a great part of the Slovak society was content with political autonomy in the frame of Czechoslovakia, what was connected with the Slovak People´s Party. A role in the new situation played also a mentality of the mostly rural Slovak society with weak developed civic structures and with greater dependence on state authorities as well as shortcomings of the inter-war Czechoslovak parliamentary democracy with some of its „bad examples". | |
| Bibliografická informácia Milan Zemko : K vnútropolitickým zdrojom pádu parlamentnej demokracie a rozkladu občianskej spoločnosti na Slovensku po 6. októbri 1938. In Forum Historiae, 2010, roč. 4, č. 1. ISSN 1337-6861. | |
O AUTOROVI
PhDr. Milan Zemko, CSc. (1944) je samostatným vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Ťažiskom jeho výskumnej práce je politický systém medzivojnového Československa, ako aj problematika politického vývinu na Slovensku po roku 1989 a otázky politického vývinu v strednej Európe v 20. storočí. Výbery zo štúdií a článkov publikoval v knihách Slovensko – krajina v medzičase (Bratislava 2002) a Občan, spoločnosť, národ v pohybe slovenských dejín (Bratislava 2010). Je spolueditorom a spoluautorom knihy Slovensko v Československu 1918 – 1939 (Bratislava 2004) a autorom prvej časti knihy Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920 – 2006 (Bratislava 2008).
O podobu národných dejín (1979)