TÉMA TÉMA

Untitled Document

Etnické stereotypy sú často nástrojom politickej manipulácie a prostriedkom eskalácie etnického napätia. Predstavujú schematické obrazy nielen o iných etnikách a národoch, ale aj o príslušníkoch toho vlastného. Pomocou nich možno účinne ovplyvňovať verejnú mienku a vytvárať pocit spolunáležitosti skupiny, a to aj vďaka emóciám, ktoré dokážu vyvolať. Karikatúra z roku 1882 napríklad dehonestujúcim spôsobom zobrazuje národnosti bývalého Uhorska, ktoré na výzvu uhorskej vlasti – matky ponúkajúcej objatie, odmietavo šomrú: „My nejdeme!" Príliš však nešetrí ani maďarského Kóbiho, držiaceho sa mamky za sukňu. Pripomína tiež komplikovanú situáciu židovského obyvateľstva v Uhorsku – figúrka vpravo zobrazuje predsedu antisemitskej strany G. Istóczyho, ktorý volá, aby matka neprijala „toho jordánskeho pankharta". Historický výskum vzájomných etnických (a iných) stereotypov odhaľuje ich nereálnosť, ale aj funkcie, ktoré plnia, a význam, aký zohrávajú v období nacionalizmu. Veríme, že aj toto číslo Forum Historiae prispeje nielen k ich lepšiemu pochopeniu, ale aj prekonávaniu.

Forum Historiae 2/2012: Etnické stereotypy v historickom výskume
Zostavovatelia: Mgr. Gabriela Dudeková, PhD. - Dr. Csukovits Enikő, PhD.
Preklady do angličtiny: Bc. Katarína Hudáčková
Preklady z maďarčiny: PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., Mgr. Gabriela Dudeková, PhD.
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Dr. Csukovits Enikő PhD., Demmel József, PhD., Mgr. Gabriela Dudeková, PhD., Mag. Goda Károly, PhD., Doc. PhDr. Martin Hetényi, PhD., PhDr. Eva Kowalská, CSc., Mgr. Jakub Machek, PhD., Mgr. Rastislav Molda, PhD., PhDr. Slávka Otčenášová, M.A., PhD., doc. Simon Attila, PhD., Mgr. Miloslav Szabó, PhD., Doc. PhDr. Juraj Šedivý, MAS., PhD., Mgr. Peter Šoltés, PhD.
 
Forum Historiae 2/2012 "Etnické stereotypy v historickom výskume" vzniklo v rámci projektu Historického ústavu SAV VEGA č. 2/0044/11 Slovensko v druhej polovici 19. storočia.
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2012

OBSAH OBSAH

« Späť

Jazyková a etnická pluralita v stredovekom Prešporku/Bratislave - stredoveká realita alebo moderný obraz?

Untitled Document
Juraj Šedivý
Summary

Juraj Šedivý: Language and Ethnic Plurality in Medieval Pressburg/Bratislava: Reality or a Modern Representation?

Ethnic and linguistic plurality was typical for Bratislava inhabitants in the period between the two world wars. Was this plurality valid also for the inhabitants of medieval Pressburg? The majority of Slovak medievalists support the model of "gradual ethnic plurality"- at the beginning at Slovak extramural settlements Hungarian guard settlements started to be formed in the 10th century, in the 12th century German and Romance-speaking settlers came and the German speakers had Germanized emerging towns in Upper Hungary since the 13th century. The author attempted to present the term "ethnicity", which is difficult to define for the period of the Middle Ages, by analyzing a language of a speaker. The author outlined three basic methods of reverse "determining" of ethnicity: on the basis of (1) material culture (until the 12th century), (2) analysis of historical names (toponyms or personal names) and (3) explicit historical mentions. In the case of Bratislava there are very few explicit ethnical and linguistic references. There is not even any mention about linguistic and ethnic commotion, about a Slovak or a Hungarian church and not even about a preacher. The author has found, in tax registers, only indirect proofs of Czech and Hungarian-speaking inhabitants of Bratislava. They did not live next to each other but in various parts of the town. In the first tax registers names were Latinized, whereas at the end of the Middle Ages prevailing linguistic identities of speakers were respected and preserved. The usage of vernacular languages in Bratislava is supported by written records (a German language since the 1320s and a Czech language appeared a century later). In conclusion the author states that multilingualism was typical for central settlements, Bratislava being one of them. German was the dominant language used for communication by the inhabitants of Bratislava, regardless of one's prevailing mother tongue and identity.

Bibliografická informácia

Juraj Šedivý : Jazyková a etnická pluralita v stredovekom Prešporku/Bratislave - stredoveká realita alebo moderný obraz?. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

Doc. PhDr. Juraj Šedivý, MAS., PhD. učí na Katedre archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na dejiny stredoveku (písomná kultúra, urbánne a cirkevné dejiny). Je autorom viacerých štúdií doma i v zahraničí a publikácií Mittelalterliche Schriftkultur im Pressburger Kollegiatkapitel (2007), Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc –  na križovatke kultúr (2012). Je predsedom občianskeho združenia Historia Posoniensis, ktoré vydáva Dejiny Bratislavy 1 – 5.


ČLÁNKY VO FORUM HISTORIAE (PODĽA TÉMY) ČLÁNKY VO FORUM HISTORIAE (PODĽA TÉMY)