TÉMA TÉMA

Untitled Document

Vedecké aktivity v rámci slovenskej národoveckej society pred rokom 1918 sú často charakterizované ako amatérske a nadšenecké. Toto hodnotenie je v mnohých ohľadoch oprávnené, pričom jednu z hlavných príčin treba vidieť v absencii inštitucionálneho zázemia, nevyhnutného pre profesionalizáciu a špecializáciu jednotlivých vedeckých aktivít slovenskej inteligencie. Zásadný politický medzník, ktorý predstavuje rok 1918, sa celkom prirodzene významným spôsobom odzrkadlil aj v rámci dejín vedy na Slovensku, ktoré sa po prvýkrát konštituovalo ako územnosprávna jednotka v novom štáte.
Cieľom tohto čísla Forum Historiae je ponúknuť analýzu inštitucionálnych predpokladov vývoja vedy na Slovensku po roku 1918 prostredníctvom doposiaľ nepreskúmaných, resp. málo známych aspektov.

Forum Historiae 1/2011: Inštitucionálne predpoklady vývoja vedy na Slovensku po roku 1918
Zostavovatelia: Mgr. Karol Hollý, PhD.
Preklady do angličtiny: Mgr. Blanka Szeghyová, PhD.
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: PhDr. Valerián Bystrický, DrSc., PhDr. Milan Ducháček, PhDr. Anna Falisová, CSc., PhDr. Ľudovít Hallon, CSc., Mgr. Adam Hudek, PhD., PhDr. Ivan Kamenec, CSc., Mgr. Miroslav Sabol, PhD., prof. PhDr. Jozef Viceník, CSc.
 
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2011

OBSAH OBSAH

« Späť

Inštitucionálne predpoklady vývoja vedy na Slovensku po roku 1918

Untitled Document
Karol Hollý
Fulltext

Vedecké aktivity v rámci slovenskej národoveckej society pred rokom 1918 sú často charakterizované ako amatérske a nadšenecké. Toto hodnotenie je v mnohých ohľadoch oprávnené, pričom jednu z hlavných príčin treba vidieť v absencii inštitucionálneho zázemia, nevyhnutného pre profesionalizáciu a špecializáciu jednotlivých vedeckých aktivít slovenskej inteligencie. Zásadný politický medzník, ktorý predstavuje rok 1918, sa celkom prirodzene významným spôsobom odzrkadlil aj v rámci dejín vedy na Slovensku, ktoré sa po prvýkrát konštituovalo ako územnosprávna jednotka v novom štáte. Skutočným prelomom z hľadiska inštitucionalizácie vedy z perspektívy vývoja fakticky až do súčasnosti, tu bol predovšetkým rok 1919, kedy sa obnovuje činnosť Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ale predovšetkým vzniká Univerzita Komenského v Bratislave. Práve z univerzitných kruhov vzišla tiež iniciatíva na založenie vedeckej spoločnosti, čo vyústilo roku 1926 k ustanoveniu Učenej spoločnosti Šafaříkovej. Tieto impulzy zohrali ústrednú úlohu pri procese profesionalizácie a inštitucionalizácie vedy na Slovensku.

Napriek tomu, že výskum týchto kľúčových problémov nemožno hodnotiť ako uzavretý či komplexne spracovaný, ide o problematiku, ktorá bola predmetom viacerých zásadných historiografických spracovaní. Cieľom tohto čísla Forum Historiae je ponúknuť analýzu inštitucionálnych predpokladov vývoja vedy na Slovensku po roku 1918 prostredníctvom doposiaľ nepreskúmaných, resp. málo známych aspektov. Čitateľom sme pripravili šesť vedeckých štúdií a dve recenzie od renomovaných odborníkov na dejiny vedy (nie náhodou štyria autori pôsobia na Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu SAV). Chronologický záber textov sa koncentruje najmä na medzivojnové obdobie (jedna štúdia na obdobie Slovenského štátu), avšak autori sa čiastočne dotýkajú aj predchádzajúceho vývoja a v dvoch prípadoch sa ich analýzy týkajú aj obdobia po roku 1945.

Jednou z charakteristík centrálnych vedeckých aktivít na Slovensku v medzivojnovom období bolo ich takmer výlučné zameranie na spoločenské a humanitné vedy. Analýza rozvoja priemyslu a techniky však poukazuje na nevyhnutný predpoklad týchto modernizačných procesov, konkrétne na formovanie technickej inteligencie. Ľudovít Hallon vo svojej štúdii poukazuje na formy inštitucionalizácie technických vied na Slovensku v medzivojnovom období, ktorá mala primárne spolkový charakter, čo vyplývalo najmä z absencie univerzitného zázemia na Slovensku. Autor poskytuje prameňmi podloženú analýzu tejto málo známej, avšak významnej otázky, pričom zohľadňuje aj jej predvojnovú genézu a spoločensko-politický kontext. Ďalšia štúdia od Miroslava Sabola je venovaná podobne originálnej téme, ktorá korešponduje s predchádzajúcim textom. M. Sabol sa sústredil na problematiku výučby elektrotechnických odborov, čo prirodzene úzko súvisí s kľúčovou otázkou vedeckej výchovy v technických vedách vo všeobecnosti. Autor podáva prehľadný prierez problematikou v chronologickom rozmedzí od 19. storočia až do súčasnosti. Podobne ako v prípade technických vied, aj rozvoj prírodných vied na Slovensku v medzivojnovom období bol výrazne limitovaný. Je známe, že ich rozvoj môžeme výraznejšie pozorovať len v rámci Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Anna Falisová pripravila zaujímavú prípadovú štúdiu, v ktorej na príklade aktivít Spoločnosti proti pohlavným chorobám približuje problematiku dermatovenerológie v medzivojnovom období.

Špeciálne miesto medzi štúdiami má text Adama Hudeka. Pokiaľ som vyššie konštatoval, že ústredné vedecké inštitúcie sú relatívne dobre spracované, toto konštatovanie už menej platí o priamej predchodkyni Slovenskej akadémie vied, teda Slovenskej akadémie vied a umení. Autor na základe výskumu archívnych materiálov prináša nové poznatky o tejto inštitúcií a jej pôsobení v období Slovenského štátu. Treba oceniť, že sa nevyhýbal delikátnemu problému vzájomných vzťahov a spolupráce slovenských intelektuálnych elít s vedúcimi politikmi Slovenského štátu.

Okrem toho ponúkame čitateľom štúdiu o vývoji logiky na Slovensku a tiež analýzu vzájomných vzťahov dvoch významných zakladateľských osobností (česko)slovenskej historiografie. Popredný slovenský filozof vedy Jozef Viceník prispieva prehľadným príspevkom, venovaným profesionalizácii a inštitucionalizácii logiky. Na pozadí rozvoja univerzitných a akademických pracovísk analyzuje zásadné medzníky v etablovaní sa logiky ako samostatnej disciplíny v rámci filozofických vied. Nepochybne zaujímavým aspektom je otázka reflexie vývoja logiky vo svete v rámci odbornej komunity na Slovensku. Český historik Milan Ducháček prináša originálnu sondu do zákulisia vzniku profesionálnej slovenskej historickej vedy. Na základe analýzy vzťahov medzi dvoma kľúčovými osobnosťami medzivojnovej historiografie na Slovensku, Václavom Chaloupeckým a Danielom Rapantom, predkladá čitateľom nový pohľad na otázky vzťahu historiografie a politiky, resp. vplyvu nacionalizmu na inštitucionalizovanú historiografiu v akademickom prostredí Univerzity Komenského. Autor pritom ďaleko prekračuje v slovenskej historiografii neustále opakovaný obraz vzťahu týchto dvoch osobností, založený na koncepčnom spore o „Staré Slovensko". V pramennej prílohe na konci štúdie autor prináša dva doteraz nepublikované dokumenty.

Bibliografická informácia

Karol Hollý : Inštitucionálne predpoklady vývoja vedy na Slovensku po roku 1918. In Forum Historiae, 2011, roč. 5, č. 1. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

Mgr. Karol Hollý, M.A., PhD. (1980), od roku 2004 pracuje na Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám historického a politického myslenia v rámci slovenskej národoveckej society, dejinám vedeckých inštitúcií a dejinám slovenského ženského hnutia na prelome 19. a 20. storočia. Je autorom viacerých vedeckých štúdií publikovaných doma aj v zahraničí. V roku 2010 vydal monografiu Ženská emancipácia. Diskurz slovenského národného hnutia na prelome 19. a 20. storočia (Bratislava : Historický ústav SAV, 2010)


ČLÁNKY AUTORA VO FORUM HISTORIAE ČLÁNKY AUTORA VO FORUM HISTORIAE