TÉMA TÉMA

Untitled Document

Čo je predmetom historického textu? Akým spôsobom sú prezentované výsledky historických výskumov? K čomu vlastne tieto výskumy referujú? Odpovede na tieto otázky hľadajú teoretici histórie, zatiaľ čo samotní historici ich spravidla (prinajmenšom v kontexte slovenskej inštitucionalizovanej historiografie) ignorujú. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov tejto absencie teoretickej reflexie je recyklovanie zaužívaných historiografických stereotypov, samozrejmé používanie pojmov a schém, ktorých obsah je z analytického hľadiska často pochybný, resp. neudržateľný. Pokiaľ chceme eliminovať produkciu historických poznatkov tohto druhu, je nevyhnutná teoretická reflexia historikov o povahe vlastnej disciplíny. Tento cieľ si pred seba kladie aj toto číslo Forum Historiae. Prináša sedem štúdií a tri recenzie, ktoré rôznym spôsobom analyzujú implikácie naratívnej formy a ideologickej podmienenosti historického textu pre povahu historického poznania.

Forum Historiae 2/2009: Historická narácia, ideológia a historiografia
Zostavovatelia: Karol Hollý
Preklady z poľštiny: Karol Hollý, Miroslav Zumrik
Preklady z angličtiny: László Vörös, Eugen Zeleňák
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Ewa Domańska, Juraj Dvorský, Karol Hollý, Piotr H. Kosicki, Alexander Maxwell, Jan Mervart, Herman Paul, Jan Pomorski, Jan Randák, Eugen Zeleňák
 
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2009

OBSAH OBSAH

« Späť

Historická narácia, ideológia a historiografia (Úvodné slovo)

Untitled Document
Karol Hollý
Fulltext

Čo je predmetom historického textu? Akým spôsobom sú prezentované výsledky historických výskumov? K čomu vlastne tieto výskumy referujú? Odpovede na tieto otázky hľadajú teoretici histórie, zatiaľ čo samotní historici ich spravidla (prinajmenšom v kontexte slovenskej inštitucionalizovanej historiografie) ignorujú. Jedným z najviac viditeľných dôsledkov tejto absencie teoretickej reflexie je recyklovanie zaužívaných historiografických stereotypov, samozrejmé používanie pojmov a schém, ktorých obsah je z analytického hľadiska často pochybný, resp. neudržateľný. Pokiaľ chceme eliminovať produkciu historických poznatkov tohto druhu, je nevyhnutná teoretická reflexia historikov o povahe vlastnej disciplíny. Tento cieľ si pred seba kladie aj toto číslo Forum Historiae. Prináša sedem štúdií a tri recenzie, ktoré rôznym spôsobom analyzujú implikácie naratívnej formy a ideologickej podmienenosti historického textu pre povahu historického poznania.

Prvý text od Jana Pomorského prináša inšpirujúcu a zasvätenú analýzu kategórie uhol pohľadu v historiorafickom myslení. Tento text možno považovať tiež za prehľadné zosumarizovanie diskusií relevantných pre súčasnú teóriu histórie a filozofiu dejín. Túto funkciu plní, hoci iným spôsobom, aj druhý text od Ewy Domańskej. Autorka v ňom podala brilantnú charakteristiku intelektuálneho vývoja snáď najvplyvnejšej postavy súčasného historického myslenia, amerického historika Haydena Whita. Možno konštatovať, že White je v širokej odbornej obci natoľko známy, nakoľko zostáva zároveň nepoznaný. Jeho diela sa často citujú bez potrebných znalostí jeho koncepcií a postojov (inými slovami, často tu ide o svojho druhu módny trend, keď jeho citácia má primárne len zatraktívniť poznámkový aparát o zvučné meno). E. Domańska svojim textom spravila v tomto ohľade dôležitý počin, keďže umožňuje odbornej čitateľskej obci oboznámiť sa so základnou charakteristikou Whitovho myslenia o dejinách. Herman Paul v treťom texte upozorňuje na neadekvátny historiografický obraz o zásadnom diele Whita Metahistory. Erudovaným spôsobom argumentuje, že je neprimerané hodnotiť toto dielo iba z narativistických pozícií, pretože gro obsahu tejto práce spočíva najmä na ideologických a ontologických aspektoch Whitovho pohľadu na históriu.

Po týchto troch príspevkoch z oblasti teórie histórie a filozofie dejín nasledujú analýzy konkrétnych historických textov, resp. historiografických konceptov. Juraj Dvorský prináša z pozície literárnej vedy narativistickú analýzu Vespucciho listu Mundus Novus. Piotr H. Kosicki zas analyzuje totalitarizmus ako heuristickú a existenciálnu kategóriu. Oba texty, hoci analyzujú úplne odlišné obdobia a témy, spája dôraz na relevanciu spôsobu používania  a recipovania pojmov a narácií pre politickú/mocenskú prax. V posledných dvoch príspevkoch, zameraných na problematiku slovenského národného hnutia, je stredobodom pozornosti ideológia v kontexte s historiografiou, resp. historickou naráciou.  Alexander Maxwell podrobne zdôvodňuje, že rozdelenie slovenčiny na tri nárečia pramení z ideologických a nie jazykovedných príčin. Karol Hollý analyzuje obrazy minulosti v programových textoch slovenského národného hnutia, pričom sleduje kontradikcie či obsahové nezrovnalosti v rámci nich a ideologické, resp. politické ciele, ktoré plnili tieto interpretácie histórie.

V rubrike Materiály prinášame tri recenzie. Eugen Zeleňák prináša kritický pohľad na monografiu kanadského teoretika dejín J. Gormana; Jan Randák zas v recenzii na knihu Z. Vašíčka približuje teoretickú reflexiu vzťahu histórie a archeológie. Napokon Jan Mervart hodnotí pred nedávnom vydané dielo Kapitoly zo súčasnej filozofie dejín. Na túto prácu chcem na záver zvlášť upozorniť, a to nie len z dôvodu, že tematicky v mnohých ohľadoch korešponduje s textami v predkladanom čísle Forum Historiae. Antológiu prekladov od trojice vedeckých pracovníkov – historika R. Kožiaka, a filozofov J. Šucha  a E. Zeleňáka, totiž možno v rámci historickej produkcie na Slovensku bez obáv hodnotiť ako udalosť prvoradého významu – a verím, že s odstupom času ju bude možné hodnotiť aj ako  prelom v šírení poznania súčasnej filozofie dejín v rámci spoločenstva slovenských (resp. aj českých, ako na to upozorňuje recenzia J. Mervarta)  profesionálnych historikov a univerzitných študentov histórie.

Cieľ tohto čísla Forum Historiae sa naplní, pokiaľ bude jeho obsah pozorne a najmä kriticky čítaný a bude inšpirovať k serióznym odborným diskusiám ako aj k ďalším publikačným aktivitám v tejto oblasti.[1] V takom prípade bude môcť budúci zostavovateľ podobného súboru textov z oblasti súčasnej metodológie histórie a filozofie dejín osloviť zahraničných autorov výlučne na základe vlastnej voľby a nebude to, ako v prípade zostavovania tohto čísla, doslova nevyhnutnosť. Na tomto mieste sa preto chcem poďakovať všetkým autorom, z ktorých väčšina pôsobí na zahraničných univerzitných pracoviskách (konkrétne v Poľsku, USA, na Novom Zélande a v Holandsku) za poskytnutie svojich textov; vďaka v neposlednom rade patrí tiež prekladateľom, resp. aj vlastníkom autorských práv za ich ochotný súhlas s publikovaním príslušných prác na stránkach  Forum Historiae.



[1] Toto číslo Forum Historiae je do značnej miery výsledkom aj spolupráce  historikov a filozofov. Napriek tomu, že takáto spolupráca je pre teóriu histórie či filozofiu dejín celkom prirodzená, v skutočnosti je v rámci slovenskej inštitucionalizovanej vedy minimálna. Na tomto mieste sa preto žiada upozorniť na potrebnosť a produktívnosť blízkej kooperácie týchto dvoch disciplín (prirodzene bez uzatvárania sa pred ďalšími disciplínami; ako samozrejmá sa javí napr. kooperácia s literárnou vedou). V tejto súvislosti chcem napokon upozorniť na nedávno publikovanú prehľadovú štúdiu od dvojice filozofov, ktorú považujem za hodnotný a potrebný študijný materiál, ktorý vhodne doplňuje predkladané texty v tomto čísle Forum Historiae. Pozri: ČERNÍK, Václav – VICENÍK, Jozef. Historical Narrative: A Dispute betweem Constructionism and Scientific Realism. In Human Affairs, roč 19, 2009, s. 182–193.

Bibliografická informácia

Karol Hollý : Historická narácia, ideológia a historiografia (Úvodné slovo). In Forum Historiae, 2009, roč. 3, č. 2. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

Karol Hollý, PhD. (1980)pracuje ako samostatný vedecký pracovník v Historickom ústave SAV. Svoj výskum zameriava najmä na analýzu diskurzu slovenského národného hnutia na prelome 19. a 20. storočia (historické myslenie, ženská emancipácia, snahy o vedecké aktivity), dejiny slovenskej komunity v Nadlaku na prelome 19. a 20. storočia, dejiny inštitucionalizácie vedy na Slovensku v medzivojnovom období, ako aj na dejiny ochrany prírody, resp. prírodovedného výskumu na Slovensku v medzivojnovom období. 


ČLÁNKY AUTORA VO FORUM HISTORIAE ČLÁNKY AUTORA VO FORUM HISTORIAE

2008/01 Variácie s pamäťou a dejinami

2009/02 Historická narácia, ideológia a historiografia

2011/01 Inštitucionálne predpoklady vývoja vedy na Slovensku po 1918

2013/02 Slovenské politické myslenie 1848 - 1914

2017/01 Krajina, príroda a životné prostredie v minulosti