TÉMA TÉMA

Untitled Document

"Dlhé" 19. storočie sa z hľadiska vývoja religiozity, vzťahu štátu a cirkví ako aj vzájomných relácií jednotlivých náboženských spoločenstiev hodnotí v histórii veľmi protichodne. Bolo to najcirkevnejšie storočie alebo sa Francúzskou revolúciou začal nezastaviteľný proces ústupu náboženstva zo „scény" dejín?  Môžeme súhlasiť s názormi, že 19. storočie prinieslo v Európe nástup druhej konfesionalizácie? Vytláčanie náboženstva z verejného priestoru a komplikovanie ich vzťahu zo štátom viedlo cirkevné elity k výraznejšej aktivite, k inovácii pastoračných foriem, využívaniu nových médií a vcelku úspešnému obnoveniu cirkevnej disciplíny. Na druhej strane však po celé „storočie dlhšie ako sto rokov" dochádzalo pri formovaní kolektívnej ale i osobnej identity k relativizácii konfesionálného princípu v prospech etnického resp. občiansko-štátneho.

Forum Historiae 1/2015: Cesty sekularizácie v "dlhom" 19. storočí
Zostavovatelia: Peter Šoltés - Michal Kšiňan
Preklad do angličtiny: Jela Kehoe
Jazyková úprava angličtiny: John Martin Kehoe
Preklad z maďarčiny: Tünde Lengyelová
Jazyková redaktorka: Viera Luptáková
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Michal Kšiňan, Ingrid Kušniráková, Erika Maliniaková, László Matus, Peter Olexák, Peter Šoltés, Jakub Štofaník
 
Forum Historiae 1/2015 "Cesty sekularizácie v "dlhom" 19. storočí" bolo podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0119-11 (Slovensko v 19. storočí)
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2015

OBSAH OBSAH

« Späť

"Vy máte iného ducha!" Žilinská deklarácia - národno-politický aspekt slovenského evanjelického reformného hnutia

Untitled Document
László Matus
Summary

László Matus: "Your spirit is different from ours!" The Žilina Declaration – The National Political Aspect of the Slovak Evangelical-Lutheran Reform Movement
The constitution of the Evangelical-Lutheran Church in Kingdom of Hungary was established by the 1891-94 synod. This constitution had a tendency towards centralization and greatly restricted the autonomy of the church. The centralized administration rendered it possible for the leaders of the church to reduce the autonomy of  Slovak Lutherans, who had majority in the Cis-Danubian district, by redrawing the borders of the districts. In the new districts the Slovak Lutherans found themselves in minority everywhere, losing their influence on decision making.
This lead to the Žilina Declaration, which was signed by 68 north-west Hungarian Slovak congregations at the end of 1912 and the beginning of 1913. The declaration criticised the centralization and the concomitant tendencies towards Hungarian linguistic and the ideological nationalization of the church, and it even raised the issue of forming autonomous Slovak districts.
The present study analyses the political context of the above mentioned document. The author uses primary sources because the topic lacks historiographical literature. The first research question of the study is whether the co-operation of the Slovak congregations was as an ad-hoc association or, rather, the result of the mobilisation of an institutionalized group. The second research question discusses the various representations of the relevance of the aforementioned congregational co-operation in the Slovak national narrative. In order to answer these questions the author relies on both political science theories and secularisation theories.

Keywords

The Žilina Declaration, Evangelical Lutheran Church A. C. in Kingdom of Hungary, Jur Janoška, Tranoscius, Synod of Budapest

Bibliografická informácia

László Matus : "Vy máte iného ducha!" Žilinská deklarácia - národno-politický aspekt slovenského evanjelického reformného hnutia. In Forum Historiae, 2015, roč. 9, č. 1. ISSN 1337-6861.


O AUTOROVI O AUTOROVI

Untitled Document

MSc. László Matus vyštudoval históriu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity Petra Pázmánya v roku 2001, od tohto roku je archivárom v Centrálnej registratúre Maďarských železníc (Magyar Államvasutak Zrt. Központi Irattár). Jeho oblasťou bádania sú evanjelické cirkevné dejiny 19. storočia, v rámci nich v prvom rade skúma peštianske pôsobenie Jána Kollára. Je spoluautorom monografie venovanej peštiansko-budínskej evanjelickej cirkvi v 19. storočí, a je spoluzostavovateľom pramennej edície dokumentujúcej dejiny budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru. Niekoľko jeho štúdií vyšlo v maďarských časopisoch a zborníkoch v slovenskom jazyku.


ČLÁNKY VO FORUM HISTORIAE (PODĽA TÉMY) ČLÁNKY VO FORUM HISTORIAE (PODĽA TÉMY)