AKTUÁLNA TÉMA AKTUÁLNA TÉMA

Untitled Document

V priebehu dlhého 19. storočia prešli mestá výraznými zmenami v oblasti urbanistického vývoja, budovania technickej infraštruktúry a zvyšovania kvality bývania. Tento vývoj akceleroval na prelome 19. a 20. storočia a v prípade miest na dnešnom území Slovenska najmä po vzniku Československa (1918). Dôraz sa kládol na skvalitnenie života v meste nielen v oblasti technickej a dopravnej infraštruktúry, modernej výstavby a architektúry, verejnej hygieny a zdravotníctva, ale aj kultúry bývania, trávenia voľného času a vzťahu k okolitej prírode. Celkovo proces modernizácie miest nebol ani rovnomerný, ani plynulý. Podpísali sa na ňom časté zmeny politických režimov, pričom výrazná zmena urbanisticko-kultúrnych vzorov nastala po roku 1918. Autori tohto čísla Forum Historiae charakterizujú premeny „mesta na Slovensku" na príkladoch vybraných lokalít – najmä Prešporka/Bratislavy, Košíc, Prešova a Žiliny.

Forum Historiae 2/2016:

Kvalita života, bývania a urbanizmu v meste
v 19. a 20. storočí

Zostavovatelia: Gabriela Dudeková - Michal Bada
Preklady do angličtiny: Silvia Holéczyová a Jana Tomková (Your Choice - jazykové služby, s.r.o.)
Jazyková korektúra: Katarína Prekopová a Gabriela Dudeková
Obrázok na titulnej strane: Bytový dom Avion v Bratislave, postavený v rokoch 1930-31 (výrez). Zdroj: Archív Oddelenia architektúry, Ústav stavebníctva a architektúry SAV, Bratislava.
Grafická úprava: Juraj Benko
Autori: Jakub Bielik, Martin Čičo, Katarína Haberlandová, Peter Kovaľ, Zuzana Labudová, Henrieta Moravčíková, Katarína Pekařová, Michael Rykl, Zuzana Varechová
 
 
© HistorickÝ Ústav Slovenskej akadÉmie vied 2016

FÓrum FÓrum

Medzi vedou a politikou - večná dilema histórie?

Impulzom k nastolenej diskusii je Výzva z Blois z 28. októbra 2008, v ktorom časť európskej historickej obce protestuje voči pokusom niektorých štátov a Európskej únie zákonne stanoviť, ako interpretovať niektoré historické javy. Výzva vyvolala súhlasné i odmietavé reakcie historikov, politikov a širšej verejnosti. Diskusie, ktoré pôvodne reagovali najmä na situáciu vo Francúzsku, nie sú ani pre nás tak vzdialenou a odťažitou záležitosťou, akou by sa mohli na prvý pohľad zdať. Dôkazom sú najmä – pre mimoriadne stojaté vody slovenskej historiografie doslova búrlivé – reakcie a iniciatívy v súvislosti s Lex Hlinka na jeseň roku 2007.

Aké dejiny chceme, aké potrebujeme?

Historik nežije v slonovinovej veži dokonale neutrálnej vedy. Jeho práca je konfrontovaná so „spoločenskou objednávkou“, ktorá sa prejavuje v rôznych podobách. Aká je spoločenská objednávka voči slovenskej historiografii dnes a kto je hlavným „objednávateľom“? K čomu vôbec potrebuje dnešný človek dejiny? Na druhej strane, k akým výzvam a impulzom zvonku by sa slovenská historiografia nemala obracať chrbtom a aké miesto tu zohráva nové médium: internet?

Ďalšie časopisy HÚ SAV Ďalšie časopisy HÚ SAV

Untitled Document
Untitled Document